Kde sa stala chyba ?!

Autor: Miroslav Švajlenin | 23.11.2015 o 12:50 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  271x

KDE SA STALA CHYBA?! Kde sa to celé pokazilo? Dlho sme len čakali a nechali sme iných riešiť veci za nás , a oni?! Sklamali. Porozumenie sa zmenilo na nenávisť , láskavosť na pohŕdanie , pomoc na peniaze. Závisť je silná brzda. .....

Ahojte.
Narodil som sa na Slovensku v jednej malej - malebnej dedinke , v Liptovskej Štiavnici.
V dedine , ktorá je obkolesená lesom , širokými lúkami , potokmi a potôčikmi.
Tu som strávil svoje detstvo , tu mám svoju rodnú hrudu. Odtiaľto mám priateľov , rodinu , známych a ľudí , ktorý tu stále žijú. Ale aj tých , ktorý ako ja odišli. 
Naše detstvo na dedine , bolo detstvo. Aj keď sme ako deti a tínedžeri museli robiť. Tak to na dedinách chodilo , kosilo sa , prevracalo - hrabalo. Doma sa chovali sliepky , prasatá , dobytok , ovce a pod. Naši rodičia nám na záhradkách dopestovali kadejakú zeleninu. Boli zabíjačky , robili sa domáce klobásy , slanina , jaternice , tlačenka a pod. Zabíjačka ako taká , bola záležitosť rodinná , alebo v kruhu známych. Trochu sa popilo , porobila sa práca a bolo veselo. 
Nikto sa nesťažoval , že nie je kam "pichnúť".
Ako mládež sme chodili na zábavy , pili sme víno a všetko , čo prišlo. Spievali sme , tancovali , bili sme sa a chodili domov pešo. Často cez kopce do inej dediny. 
Keď to píšem , mám úsmev na tvári a spomínam na tieto časy.
Ľudia v dedine boli rôznorodý. Poznali sa všetci navzájom , jeden druhého. Často krát sme sa stretávali na ihrisku , alebo pred krčmou pod starými Lipami.
Celé leto sme bývali vonku , domov sme chodili za tmy. Rodičia nás často krát "vytrepali" riadne po rytiach , keď sme prišli neskoro. Ale , tak to chodilo a s odstupom času viem , že to bolo pre dobro veci. 
V tej dobe ľudia toho veľa nemali , ale každý sa s niečím podelil. Každý sa zastavil , aby sa porozprával. Nikto neriešil , nanajvýš tak nejaké ohováračky ,,, ale zase , bola to dedina a bez toho by to nebola tá pravá dedina!
Ale ako som bol starší , veci začali meniť. Aj ja som sa menil s dobou. Robil som kadejaké veci , až som sa rozhodol odísť do sveta. Odísť za svojím lepším životom , aby som si plnil sny a ciele. Nebolo ich málo a veľa s nich som dosiahol. 
Veľa mojich priateľov je roztrúsených po celom svete. 
Ale ak si myslíte , že je to tá lepšia cesta ... neviem , museli by ste skúsiť sami. Museli by ste veľmi veľa stratiť , aby ste niečo získali. Dlhú dobu som nič neriešil , pracoval som , a žil. Robil som veci , ktoré ma bavili. Venoval som sa svojim koníčkom , sebe a priateľke. 
ALE ! Chýbala mi rodina , mamina , kamaráti ... chýbala mi tá bezstarostnosť. Aj keď som sa "hrdinsky" tváril , že ja som v pohode a nejako sa ma to netýka. Po čase sa človek nejako prispôsobí a až tak to nevníma naplno. Tak som nejako zapadol aj ja. Pracoval som v rôznych krajinách , Slovensko , Rakúsko , Nemecko , Čechy , Škótsko a Írsko , takže som si prešiel niekoľko robôt , rôznych kultúr. Rôznych jazykov. 
V tých posledných viac ako 10 rokoch som pozažíval kadejaké veci , zdravotné problémy , radosti , starosti a straty tých ktorých som miloval. Bol som tak ďaleko od nich. 
Po tieto roky som dostával často a aj často dostanem otázku tipu ,,, kedy sa vrátiš na Slovensko? 
Moja odpoveď bola s úsmevom na tvári ,,, neviem ,,, neriešim ,,, je mi dobre.
Ale v poslednej dobe čím ďalej tým viac , (asi to bude vekom) mi táto otázka rezonuje v ušiach častejšie a silnejšie.
Rezonuje mi aj vďaka tomu , čo sa deje v poslednom desaťročí na Slovensku.
Žijem v peknej zelenej krajine , ale keď priletím na Slovensko cítim , že tu som doma. 
Ale keď tam prídem po krátkom čase , mám chuť odísť preč. 
Nie je to kvôli počasiu , nie je to kvôli prírode , ALE , je to kvôli ľudom. Nemôžem si pomôcť , ale v každom obchode kam vstúpim cítim nenávisť , pohŕdanie , neochotu.
Je veľmi málo miest , kde je dobrá atmosféra , dobrá nálada. 
Je len veľmi málo miest , kde nájdete človeka , ktorý vás obslúži s úsmevom na tvári !
O ekonomickej stránke Slovenska by som asi písal niekoľko dní !
Pozabudlo sa v dedinách na kultúru. Pozabudlo sa na rôzne stretnutia a mladých to nikto neučí a nezaujímajú sa sami od seba. Sloboda , kultúra , radosť a úsmev , láska a pohladenie , pomoc a porozumenie nám preteká pomedzi prsty. 
Porozumenie sa zmenilo na nenávisť , láskavosť na pohŕdanie , pomoc na peniaze.
Závisť je silná brzda. A tej je na Slovensku veľmi veľa. 
Už neplatí , ja pomôžem tebe , ty pomôžeš mne. 
Vytratila sa dobrota. Je mi smutno , keď toto píšem , ale tak to vidím. Vidím veci z viacerých uhlov pohľadu , aj vďaka tomu , že žijem v zahraničí.
Veľa ľudí hovorí , treba ísť s dobou. Aj naši dedovia a babky , starí rodičia a rodičia išli s dobou , ale stále nám zanechávali tradície , kusisko kultúry. 
Prečo by sa mali o to ochudobniť mladí?
Treba s nimi na tom asi viac pracovať , ale ja si myslím , že by si k tomu cestu našli. 
Tiež čo ma veľmi mrzí , je to , že ľudom je jedno čo sa okolo nich deje. Medzi ľuďmi panuje strach , sú ticho , lebo sa boja. 
Mohol by som písať dni , aby som vyjadril svoje pocity.
Prečo , sa ľudia pozerajú na zrejmú a dokázateľnú korupciu ako na samozrejmosť? Nechápem to!
Máme vládu , ktorá už dávno zabudla na svoj ľud. Spomenú si na "svoje ovečky" pár mesiacov pred voľbami. Už sa to inak začalo.
Sme v Európskej Únii , ktorá nám všetko zakazuje , a z nej sa kŕmia zas len spomínaní politici. 
A ľudia? Sú na tom horšie a horšie.
Sme v NATO , ktoré vďaka podpisu a odsúhlaseniu politikov urobí na Slovensku svoju základňu. Automaticky a prirodzene sa zo Slovenska stane strategický cieľ. A tiež samozrejmosť bude (podľa môjho názoru) , že to všetko bude financované z verejných financií.
Korupcia na Slovensku nemá obdoby a ani v okolitých štátoch , ktoré sú rozlohovo niekoľko krát väčšie ako Slovensko , si toto nedovolia tak okato , ako u nás a pri tom sa ľudom smiať do tváre. Samozrejme bez pocitu viny!
Nemáme na operácie malých detí , ktoré bojujú deň za dňom , hodinu za hodinou o svoje maličké životy , pre nich zbierame plastové vrchnáčiky. 
Ale na cudzích máme. 
Nie je jedlo pre bezdomovcov , pre rodiny žijúce za hranicou chudoby , ale , emigranti ho vyhadzujú do koša. 
Nemáme kam ubytovať matky a rodiny s deťmi , ale máme kam ubytovať cudzincov. 
Len sa chcem spýtať ... KDE NASTALA CHYBA?!
Kedy sa z hrdých Slovákov stali , "bezduché" telá pripravené urobiť to , čo im politici prikážu?
Prečo sa ľudia nepostavia za svoje práva?
Prečo nechávajú politikov a médiá , aby s nich robili prázdne vystrašené duše?
Prečo?!
Čo všetko by sa dalo zmeniť , ak by sa ľudia postavili proti politikom , ktorý sa nám smejú do tváre a myslia si , aké sme ovce!
Myslíte si , že by sa to dalo? 
Ja si myslím že áno! 
Teraz si myslíte a čo chce tento , on tu nie je. To je pravda a v podstate by mi to mohlo byť jedno. Ale asi vás sklamem. NIE! Nie je mi to jedno! Mám tam rodinu , kamarátov a ľudí za ktorých som ochotný vysloviť slová nespokojnosti pokojne aj pred celým parlamentom.
Nebojím sa , a nikdy som nebol a ani nebudem ovca. Nikdy sa nepoddám!
Vždy som si povedal a poviem svoje , či sa to niekomu páči , alebo nie. 
Rád by som vedel aký je vás názor. 
Keď to píšem mám kadejaké pocity a mohol by som asi napísať celú knihu ... 
PS: Som nebezpečný pre systém, lebo som pacifista.
       Nie som zakríknutá ovca, ktorá nevie povstať , ja len hájim svoje práva, nie som alibista!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí, už im nestačili čiarky na stenách.


Už ste čítali?