reklama

Kde sa stala chyba ?!

KDE SA STALA CHYBA? Kde sa to celé pokazilo? Dlho sme len čakali a nechali sme iných riešiť veci za nás , a oni?! Sklamali. Porozumenie sa zmenilo na nenávisť , láskavosť na pohŕdanie , pomoc na peniaze. Závisť je silná brzda. .....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ahojte.
Narodil som sa na Slovensku v jednej malej - malebnej dedinke , v Liptovskej Štiavnici.
V dedine , ktorá je obkolesená lesom , širokými lúkami , potokmi a potôčikmi.
Tu som strávil svoje detstvo , tu mám svoju rodnú hrudu. Odtiaľto mám priateľov , rodinu , známych a ľudí , ktorý tu stále žijú. Ale aj tých , ktorý ako ja odišli. 
Naše detstvo na dedine , bolo detstvo. Aj keď sme ako deti a tínedžeri museli robiť. Tak to na dedinách chodilo , kosilo sa , prevracalo - hrabalo. Doma sa chovali sliepky , prasatá , dobytok , ovce a pod. Naši rodičia nám na záhradkách dopestovali kadejakú zeleninu. Boli zabíjačky , robili sa domáce klobásy , slanina , jaternice , tlačenka a pod. Zabíjačka ako taká , bola záležitosť rodinná , alebo v kruhu známych. Trochu sa popilo , porobila sa práca a bolo veselo. 
Nikto sa nesťažoval , že nie je kam "pichnúť".
Ako mládež sme chodili na zábavy , pili sme víno a všetko , čo prišlo. Spievali sme , tancovali , bili sme sa a chodili domov pešo. Často cez kopce do inej dediny. 
Keď to píšem , mám úsmev na tvári a spomínam na tieto časy.
Ľudia v dedine boli rôznorodý. Poznali sa všetci navzájom , jeden druhého. Často krát sme sa stretávali na ihrisku , alebo pred krčmou pod starými Lipami.
Celé leto sme bývali vonku , domov sme chodili za tmy. Rodičia nás často krát "vytrepali" riadne po rytiach , keď sme prišli neskoro. Ale , tak to chodilo a s odstupom času viem , že to bolo pre dobro veci. 
V tej dobe ľudia toho veľa nemali , ale každý sa s niečím podelil. Každý sa zastavil , aby sa porozprával. Nikto neriešil , nanajvýš tak nejaké ohováračky ,,, ale zase , bola to dedina a bez toho by to nebola tá pravá dedina!
Ale ako som bol starší , veci začali meniť. Aj ja som sa menil s dobou. Robil som kadejaké veci , až som sa rozhodol odísť do sveta. Odísť za svojím lepším životom , aby som si plnil sny a ciele. Nebolo ich málo a veľa s nich som dosiahol. 
Veľa mojich priateľov je roztrúsených po celom svete. 
Ale ak si myslíte , že je to tá lepšia cesta ... neviem , museli by ste skúsiť sami. Museli by ste veľmi veľa stratiť , aby ste niečo získali. Dlhú dobu som nič neriešil , pracoval som , a žil. Robil som veci , ktoré ma bavili. Venoval som sa svojim koníčkom , sebe a priateľke. 
ALE ! Chýbala mi rodina , mamina , kamaráti ... chýbala mi tá bezstarostnosť. Aj keď som sa "hrdinsky" tváril , že ja som v pohode a nejako sa ma to netýka. Po čase sa človek nejako prispôsobí a až tak to nevníma naplno. Tak som nejako zapadol aj ja. Pracoval som v rôznych krajinách , Slovensko , Rakúsko , Nemecko , Čechy , Škótsko a Írsko , takže som si prešiel niekoľko robôt , rôznych kultúr. Rôznych jazykov. 
V tých posledných viac ako 10 rokoch som pozažíval kadejaké veci , zdravotné problémy , radosti , starosti a straty tých ktorých som miloval. Bol som tak ďaleko od nich. 
Po tieto roky som dostával často a aj často dostanem otázku tipu ,,, kedy sa vrátiš na Slovensko? 
Moja odpoveď bola s úsmevom na tvári ,,, neviem ,,, neriešim ,,, je mi dobre.
Ale v poslednej dobe čím ďalej tým viac , (asi to bude vekom) mi táto otázka rezonuje v ušiach častejšie a silnejšie.
Rezonuje mi aj vďaka tomu , čo sa deje v poslednom desaťročí na Slovensku.
Žijem v peknej zelenej krajine , ale keď priletím na Slovensko cítim , že tu som doma. 
Ale keď tam prídem po krátkom čase , mám chuť odísť preč. 
Nie je to kvôli počasiu , nie je to kvôli prírode , ALE , je to kvôli ľudom. Nemôžem si pomôcť , ale v každom obchode kam vstúpim cítim nenávisť , pohŕdanie , neochotu.
Je veľmi málo miest , kde je dobrá atmosféra , dobrá nálada. 
Je len veľmi málo miest , kde nájdete človeka , ktorý vás obslúži s úsmevom na tvári !
O ekonomickej stránke Slovenska by som asi písal niekoľko dní !
Pozabudlo sa v dedinách na kultúru. Pozabudlo sa na rôzne stretnutia a mladých to nikto neučí a nezaujímajú sa sami od seba. Sloboda , kultúra , radosť a úsmev , láska a pohladenie , pomoc a porozumenie nám preteká pomedzi prsty. 
Porozumenie sa zmenilo na nenávisť , láskavosť na pohŕdanie , pomoc na peniaze.
Závisť je silná brzda. A tej je na Slovensku veľmi veľa. 
Už neplatí , ja pomôžem tebe , ty pomôžeš mne. 
Vytratila sa dobrota. Je mi smutno , keď toto píšem , ale tak to vidím. Vidím veci z viacerých uhlov pohľadu , aj vďaka tomu , že žijem v zahraničí.
Veľa ľudí hovorí , treba ísť s dobou. Aj naši dedovia a babky , starí rodičia a rodičia išli s dobou , ale stále nám zanechávali tradície , kusisko kultúry. 
Prečo by sa mali o to ochudobniť mladí?
Treba s nimi na tom asi viac pracovať , ale ja si myslím , že by si k tomu cestu našli. 
Tiež čo ma veľmi mrzí , je to , že ľudom je jedno čo sa okolo nich deje. Medzi ľuďmi panuje strach , sú ticho , lebo sa boja. 
Mohol by som písať dni , aby som vyjadril svoje pocity.
Prečo , sa ľudia pozerajú na zrejmú a dokázateľnú korupciu ako na samozrejmosť? Nechápem to!
Máme vládu , ktorá už dávno zabudla na svoj ľud. Spomenú si na "svoje ovečky" pár mesiacov pred voľbami. Už sa to inak začalo.
Sme v Európskej Únii , ktorá nám všetko zakazuje , a z nej sa kŕmia zas len spomínaní politici. 
A ľudia? Sú na tom horšie a horšie.
Sme v NATO , ktoré vďaka podpisu a odsúhlaseniu politikov urobí na Slovensku svoju základňu. Automaticky a prirodzene sa zo Slovenska stane strategický cieľ. A tiež samozrejmosť bude (podľa môjho názoru) , že to všetko bude financované z verejných financií.
Korupcia na Slovensku nemá obdoby a ani v okolitých štátoch , ktoré sú rozlohovo niekoľko krát väčšie ako Slovensko , si toto nedovolia tak okato , ako u nás a pri tom sa ľudom smiať do tváre. Samozrejme bez pocitu viny!
Nemáme na operácie malých detí , ktoré bojujú deň za dňom , hodinu za hodinou o svoje maličké životy , pre nich zbierame plastové vrchnáčiky. 
Ale na cudzích máme. 
Nie je jedlo pre bezdomovcov , pre rodiny žijúce za hranicou chudoby , ale , emigranti ho vyhadzujú do koša. 
Nemáme kam ubytovať matky a rodiny s deťmi , ale máme kam ubytovať cudzincov. 
Len sa chcem spýtať ... KDE NASTALA CHYBA?!
Kedy sa z hrdých Slovákov stali , "bezduché" telá pripravené urobiť to , čo im politici prikážu?
Prečo sa ľudia nepostavia za svoje práva?
Prečo nechávajú politikov a médiá , aby s nich robili prázdne vystrašené duše?
Prečo?!
Čo všetko by sa dalo zmeniť , ak by sa ľudia postavili proti politikom , ktorý sa nám smejú do tváre a myslia si , aké sme ovce!
Myslíte si , že by sa to dalo? 
Ja si myslím že áno! 
Teraz si myslíte a čo chce tento , on tu nie je. To je pravda a v podstate by mi to mohlo byť jedno. Ale asi vás sklamem. NIE! Nie je mi to jedno! Mám tam rodinu , kamarátov a ľudí za ktorých som ochotný vysloviť slová nespokojnosti pokojne aj pred celým parlamentom.
Nebojím sa , a nikdy som nebol a ani nebudem ovca. Nikdy sa nepoddám!
Vždy som si povedal a poviem svoje , či sa to niekomu páči , alebo nie. 
Rád by som vedel aký je vás názor. 
Keď to píšem mám kadejaké pocity a mohol by som asi napísať celú knihu ... 
PS: Som nebezpečný pre systém, lebo som pacifista.
 Nie som zakríknutá ovca, ktorá nevie povstať , ja len hájim svoje práva, nie som alibista!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Slovensko
Slovensko 
Miroslav Švajlenin

Miroslav Švajlenin

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dnes -,,, máš silu zmeniť svoj ,,,- zajtrajšok!!! Každá cesta , aj tá najdlhšia , vždy , začína prvým krokom ,,, tak je na Tebe čo urobíš! Pretože život je proste o rozhodnutiach! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu